«

»

Sep 26

Print this Článok

Medzinárodný deň mieru

Koncom septembra sme si na škole uctili Medzinárodný deň mieru, ktorý si svet každoročne pripomína už od roku 1982  – dňa 21. septembra.

Pri tejto príležitosti sme žiakom premietli kultový film Čata, ktorý prostredníctvom reálneho príbehu mladého amerického vojaka  poukazuje na hrôzy vojny vo Vietname. Popri premietaní filmu učiteľ dejepisu oboznamoval žiakov s historickými faktami, na ktoré film poukazoval.

Vietnamská vojna  bol jeden z najväčších a najdlhších vojenských konfliktov od 2. svetovej vojny, ktorý by určite nemal upadnúť do zabudnutia. Priniesla na tú dobu nové nezmyselné plytvanie s ľudskými životmi a enormné ekonomické straty. Dnes už zjednotený Vietnam sa aj po štyridsiatych rokoch od  ukončenia vojny stále spamätáva z jej dôsledkov. Taktiež v USA žije stále množstvo ľudí a rodín, ktoré táto vojna navždy poznamenala. V rokoch 1964 až 1975 vo Vietnamskej vojne totiž bojovala aj armáda USA na strane Južného Vietnamu proti vojskám a partizánom Severného Vietnamu (vtedy bol Vietnam rozdelený). Pre lepšie pochopenie tejto vojny si prečítajte nasledovnú bilanciu a pozrite fotky v galérii:

USA

– počas vojny zahynulo cca 60 tisíc amerických vojakov (asi 8000 padlých tvorili letci)

– okolo 2400 amerických vojakov  je dodnes nezvestných

– 300 000 vojakov USA  bolo ranených  (z toho 153 000 z nich ťažko)

– v porovnaní s druhou svetovou vojnou vzrástol počet ranených, ktorí prežili o 300%

– 10 000 Američanov muselo podstúpiť amputáciu končatiny

– približne 10 800 Američanov prišlo o život pri nebojových situáciách, ako boli havárie vrtuľníkov, lietadiel, či pri dopravných nehodách

– zhruba 20% amerických strát (čiže asi 10 000 padlých) bolo spôsobených vlastnou paľbou

– Vietnamom prešlo 2,6 milióna Američanov, z ktorých zhruba 1 až 1,6 milióna bolo vystavených pravidelne alebo sa viackrát stretlo v boji s nepriateľom (každý vojak musel vo vojne stráviť jeden rok)

– asi 60 000 veteránov do roku 1982 spáchalo samovraždu alebo zomrelo na predávkovanie drogami (množstvo z nich si desiatky rokov nemohlo nájsť adekvátne zamestnanie).

– priemerný vek Američana bojujúceho vo Vietname bol 19 rokov (cez 2. svetovú vojnu to bolo 26 rokov), pričom 61% padlých bolo mladších ako 21 rokov

– odhaduje sa, že USA investovali 150 miliárd dolárov na pomoc južnému Vietnamu, ktoré zmizli prakticky bez efektu

– v juhovýchodnej Ázii (Kambodža, Laos, Vietnam) použili intervenčné vojská (najmä USA) 14 miliónov ton bômb a inej munície, čo sa rovná 700 atómovým bombám Little Boy, ktorá bola zhodená v roku 1945 Američanmi na japonské mesto Hirošima (1 atómová bomba stála život cca 80 tisíc mŕtvych)

– v roku 1969 dosiahol počet amerických vojakov vo Vietname svojho vrcholu, nachádzalo sa tam neuveriteľných 543 000 vojakov

– v roku 1975 boli Američania nútení, z dôvodu prepĺňania ich lodí vietnamskými utečencami, zhadzovať z palúb do mora tzv. zavadzajúce vrtuľníky UH-1, majúce hodnotu jeden kus viac než 250 000 dolárov

– USA stratili v priebehu Vietnamskej vojny neuveriteľných 4860 vrtuľníkov, z toho 2588 v boji

 

VIETNAM

– podľa vietnamských údajov padlo počas 15 rokov bojov v juhovýchodnej Ázii 1,1  vojakov severného Vietnamu (600 000 bolo ranených)

– južný Vietnam stratil podľa rôznych odhadov 110 357 až 250 000 vojakov

– zahynulo 415 000 až 1 milión civilistov (väčšina na území južného Vietnamu)

– vo Vietname sa doteraz narodilo (a stále sa rodí) viac než 50 000 ťažko postihnutých detí následkom rastlinného jedu Agent Orange, ktorým počas vojny USA postrekovali džunglu (účelom bolo zničiť porast, aby sa nemali kde ukrývať nepriateľskí vojaci)

– niektoré štatistiky ukazujú, že počas vojny 16% obyvateľov Vietnamu zahynulo, 57% zostalo bez strechy nad hlavou a vyše milióna detí sa stalo sirotami

– v roku 1968, v dedine My Lai, mladí americkí vojaci (18-19 roční) v priebehu dvoch hodín bezdôvodne zmasakrovali asi 347 až 504 neozbrojených vietnamských civilistov, hlavne žien a detí. Pred smrťou boli niektoré obete znásilnené, zbité, mučené, zohavené alebo pobodané (išlo o najväčší známy vojnový zločin amerických vojsk počas vojny vo Vietname, pričom jeho  vinníci neboli potrestaní)

 

autor článku: učiteľ dejepisu

Permanent link to this article: http://sukromne.gymkremnica.sk/?p=380