«

»

Dec 16

Print this Článok

Dejepis “trochu” inak

Zážitkové učenie je jedna z najúčinnejších foriem učenia sa.

Jedná sa o iný prístup pri učení, kedy sa miesto nudných grafov, tabuliek, poučiek či teórií predkladajú ľuďom zážitky. Ak na vlastnej koži zažijeme niečo zaujímavé, vytvorí nám to skutočné spomienky, ktoré pretrvajú omnoho dlhšie, ako len nabiflené vedomosti.

Ako by malo vyzerať zážitkové učenie dejepisu, ukážkovo predviedli naši tretiaci na dni otvorených dverí. Chalani z 3. G dostali za úlohu zahrať scénky, v ktorých stvárňovali známych amerických prezidentov – G.Washingtona, A. Lincolna, F. D. Roosvelta a J. F. Kennedyho. Ich šikovná spolužiačka zas celú akciu moderovala v štýle vyučovacej hodiny ako učiteľka dejepisu. Chalani sa počas vystúpenia museli prezliekať, meniť kostými aj rekvizity, niektorí hrali viacero osobností. Najzaujímavejšia premena bola rola Marilyn Monroe a Jacklyn Kennedy, ktorej sa zhostili v ženskom prezlečení práve chalani. Vo vystúpení účinkovali aj najznámejší britský premiér Winston Churchill či diktátor J. V. Stalin. Súčasťou programu bola aj PPT prezentácia, kde mohli hostia – deviataci vidieť fotky rôznych amerických pamätihodností ako aj samotných osobností. Scénky boli naozaj vtipné, všetci sme sa bavili a zároveň aj niečo naučili.

Ak sa chcete dozvedieť zaujímavosti z dejín USA, prečítajte si nasledujúce riadky, tak ako ich prostredníctvom zážitkového učenia, pod vedením učiteľa dejepisu,odprezentovali naši tretiaci :

“Vitajte na hodine dejepisu. Dnes budeme preberať dejiny USA. Povieme si niečo o najmocnejších mužoch sveta, o štyroch najvýznamnejších amerických prezidentoch. Vedeli ste, že od vzniku USA sa na čele krajiny vystriedalo 44 prezidentov? Zaujímavé je, že ani raz prezidentský úrad nezastávala žena. Budeme cestovať v čase a vašou úlohou bude uhádnuť, o ktorých prezidentov sa jedná. Verím, že budete aktívni”.

Ako deviataci by ste mali vedieť, že dejiny USA sa začínajú písať Americkou revolúciou. V roku 1773 sa v Bostonskom prístave odohrala svetoznáma udalosť známa ako „bostonské pitie čaju“. Americkí osadníci – obyvatelia kolónií na protest proti anglickej nadvláde prezlečení za Indiánov vyhádzali z lode anglickej obchodnej spoločnosti 342 debien čaju. Vzbura amerických osadníkov proti anglickému kráľovi viedla k vypuknutiu revolúcie, ktorej výsledkom bolo v roku 1776 – vyhlásenie nezávislostí 13 amerických kolónií. Od vtedy každoročne – 4. júla Američania oslavujú deň nezávislosti ako najvýznamnejší štátny sviatok. Na čele vzbúrencov – kolonistov stál muž, ktorý sa pôvodne venoval pestovaniu tabaku – skôr sa zaujímal o poľnohospodárstvo a záhradníctvo než o politiku, no napriek tomu sa stal v roku 1789 prvým americkým prezidentom. Vymenil motyku za zbraň a v bojoch proti Angličanom sa vyznamenal ako výborný vojak a stratég. Ako sami vidíte, nevynikal krásou – nosil drevenú zubnú protézu, nenápadné oblečenie, ani nebol dobrým rečníkom, no právom je pokladaný za zakladateľa modernej demokracie. Stál pri zrode americkej ústavy – prvej modernej demokratickej ústavy na svete, ktorá je od tých čias pokladaná za najdôležitejší dokument každého štátu, ktorý má garantovať rovnosť, slobodu a práva všetkých občanov. Pre Američanov je tento prezident tak významný, že po ňom pomenovali 30  miest, vrátane hlavného mesta USA, 10 univerzít, niekoľko hôr, jazier a ostrovov, ako aj jeden z najznámejších mostov v meste New York. Jeho podobizeň je zvečnená na najznámejšej bankovke sveta – jednodolárovke symbolujúcej moc a bohatstvo.

Najvýznamnejším prezidentom 19. storočia bol muž, ktorého osud sprevádzalo množstvo pádov a neúspechov. Mal tú najtvrdšiu školu – školu života. Skôr než vstúpil do politiky, bol hráčom pokru, pltníkom, lodivodom, lovcom, vojakom, vedúcim poštového úradu či pomocníkom v obchode. Ako 10-ročný prišiel o matku, pred svadbou o milovanú snúbenicu, dvakrát skrachoval v podnikaní, nervovo sa zrútil, osemkrát bol porazený vo voľbách, nemal vzdelanie, no napriek tomu sa nevzdal a dosiahol ten najvyšší cieľ – prezidentské kreslo. Nie nadarmo sa pre Američanov stal symbolom ctižiadostivého a čestného človeka. Bol vychýreným rečníkom, potrpel si na vzhľad – rád sa fotil. Medzi jeho najvýznamnejší čin patrí doplnenie ústavy o tzv. 13. dodatok, ktorým v roku 1861 zrušil otroctvo v USA. Zrušením otroctva si však získal veľa nepriateľov, pretože juhoamerické štáty žili výlučne z práce černošských otrokov ťažko pracujúcich na obrovských bavlníkových a tabakových plantážach. Počas jeho úradovania sa USA zmietali v občianskej vojne – známej ako vojna Sever proti Juhu, v ktorej štyri roky proti sebe bojovali ekonomicky zaostalé južné štáty proti vyspelejším severným. Prezident stál na čele severoamerických štátov a dosiahol trpké víťazstvo, pretože vojna si vyžiadala 600 tisíc obetí. Úspech si však dlho neužil, pretože len päť dní po skončení občianskej vojny navštívil slávnostné predstavenie v divadle, ktoré sa mu stalo osudným. Jeden z hercov, ktorý bol fanatickým prívržencom Juhu, vtrhol do lóže a z tesnej blízkosti prezidenta strelil dvakrát zozadu do hlavy. Pre Američanov sa stal tento prezident ikonou –  deň jeho narodením je v USA národným sviatkom, jeho meno nesie značka najznámejšieho auta na svete – limuzína. V hlavnom meste USA bol na jeho počesť postavený monumentálny pomník – veľká mramorová socha sediaca vo vnútri budovy. To však nie je všetko – jeho asi 20 metrová tvár, spolu s tvárou Georga Washingtona a ďalšími dvomi prezidentami je vytesená do skalného brala v americkom štáte Južná Dakota – jedná sa o jeden z najznámejších pamätníkov na svete.

Ďalší prezident je pokladaný za najväčšieho štátnika 20. storočia. Ako vidíte, bol to jediný prezident, ktorý bol odkázaný na invalidný vozík. V dospelosti ochorel na detskú obrnu, v dôsledku čoho mu spodná časť tela ochrnula. Tento handicap sa snažil pre verejnosťou skrývať. Mnohí vo svete ani netušili, že je imobilný, pretože počas prejavov dokázal stáť, napriek veľkým ťažkostiam, na nohách a prísne dohliadal na to, aby na žiadnej fotografii nebol zachytený na invalidnom vozíku. Stal sa veľmi obľúbeným u domácej i svetovej verejnosti, určite aj kvôli tomu, že sa ako prvý prezident v dejinách USA obyvateľstvu pravidelne prihováral prostredníctvom rozhlasu (keďže telka vtedy ešte neexistovala). Nečudo, že bol najdlhšie úradujúcim prezidentom USA, bol zvolený až štyrikrát za sebou. Vytiahol USA z najväčšej ekonomickej krízy v dejinách, ktorá vypukla v roku 1929 na newyorskej burze a mnoho rokov zužovala celý svet. Spolu s Albertom Einsteinom začal realizovať jadrový program, ktorého výsledkom bolo zhotovenie prvej zbrane hromadného ničenia – atómovej bomby. Ku koncu jeho vlády USA vstúpili do druhej svetovej vojny. Ako vidíte, spolu s britským premiérom Winstonom Churchillom a vodcom Sovietskeho zväzu Stalinom vstúpil do spojenectva známym ako „Veľká trojka“, ktorého cieľom bolo poraziť Nemecko – Adolfa Hitlera a tak ukončiť druhú svetovú vojnu. Počas vojny sa títo mocní páni stretli na viacerých konferenciách, kde sa, ako vidíte, dohadovali ako postupovať proti Hitlerovi. Nebyť tohto družného spojenia, Nemci by zrejme vojnu vyhrali a ovládli svet. Napriek telesnému handicapu si tento prezident dokázal plniť svoju funkciu veľmi dobre, bol charizmatickou osobnosťou a skvelým spoločníkom. Sám britský premiér Churchill o ňom údajne raz povedal: „Byť v jeho spoločnosti, to je ako vychutnať si fľašu kvalitného šampanského“. Podľa tohto prezidenta je pomenovaná vám určite známa neďaleká nemocnica.

Posledným prezidentom, o ktorom sa budeme učiť bol najmladší a vzhľadom najsympatickejší prezident v dejinách USA. Pochádzal z veľmi bohatej a vplyvnej americkej rodiny, o ktorej sa hovorí, že bol zakliata, lebo mnohí jej členovia tragicky zahynuli. Aj život tohto prezidenta je opradený mnohými legendami a konšpiráciami. Za jeho krátkeho len dvojročného úradovania započal množstvo reforiem – bojoval proti rasizmu páchanom na afroameričanoch, začal prvý vesmírny program, ktorého výsledkom bolo pristátie prvého človeka na mesiaci – američana Neila Armstronga v roku 1969. Dokonca, počas jeho úradovania takmer vypukla tretia svetová vojna, pretože USA sa dostali do vážneho konfliktu so Sovietskym zväzom skrz ostrov Kuba. O osude ľudstva paradoxne rozhodla skôr jeho nerozhodnosť ako rozvážnosť. Tento prezident bol síce mladý, no mal množstvo vážnych zdravotných problémov, ale aj milostných afér. S jeho životom sa spájajú dve ženy, ktoré sa preslávili po celom svete – jeho manželka Jacklyn a najväčšia sexbomba všetkých čias – idol mužov – Marilyn Monroe. Jacklyn sa stala najznámejšou prvou dámou v dejinách USA – predstavovala módnu ikonu 20. storočia – mnoho žien sa obliekalo podľa jej vzoru. Marilyn bola jej pravý opak – prostoduchá, neohrabaná, vždy sporo odetá, s ideálnymi telesnými krivkami. Tento prezident s tvárou holywoodskeho herca si život naplno užíval, o čom samozrejme verejnosť nič netušila. V roku 1963 podobne ako Lincoln sa stal obeťou atentátu, a to počas návštevy mesta Dallas, keď bol dvoma ranami v svojom kabriolete zastrelený. Napriek krátkemu vládnutiu, už počas života sa stal pre Američanov spolu so svojou manželkou ikonickým a milovaným párom, preto od jeho smrti na jeho hrobe horí večný oheň. Jeho meno nesie aj najväčšie letisko v USA.

autor textu: učiteľ dejepisu

Permanent link to this article: http://sukromne.gymkremnica.sk/?p=298